Deti kreslia všetko, čo ich zaujme, ale sociálna zameranosť ich vedie k tomu, že kreslia ľudí. Vychádzajú pri tom zo skúseností s vlastným telom, pozorovaním iných ľudí, či ľudí v knižkách.
HLAVONOŽEC
Je to prvé zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch. Neobsahuje všetky dôležité detaily, a tie čo zobrazené sú, často nebývajú správne umiestnené. Dôvodom tak zásadného zjednodušenia je nedostatočné rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika.
Dieťa kreslí hlavonožce napriek tomu, že vidí u iných inú kresbu postavy. To znamená, že ich kresba nie výsledkom napodobňovania. Trojročné deti kreslia hlavonožce napriek tomu, že dokážu vymenovať oveľa viac častí ľudského tela, ale ešte ich nechápu, ako významnú súčasť celku.
Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základne rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy. To, že postavu tvoria iba hlava a nohy, môže súvisieť s tým, aký význam pre dieťa majú.
Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Najčastejšie zobrazovaným detailom sú oči, tie nakreslí väčšina, ústa zobrazí len polovica, nos a vlasy len tretina.
Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu. Čiže ak dieťa kreslí väčšiu tvár, tak ruky pripája k tvári, ak naopak kreslí väčšie nohy, tak aj ruky pripojí k nohám.
PRECHODNÁ FÁZA MEDZI HLAVONOŽCOM A KONVEČNÝM ZOBRAZENÍM POSTAVY
Tvorí ju figúra s dlhými nohami ku ktorým sú pripojené ruky. Nohy vytvárajú priestor, ktorý má znázorňovať trup. Neskôr dieťa buď nohy spojí čiarou a tým trup uzavrie alebo ho začne kresliť samostatne. V tomto období býva často postava zobrazovaná v poradí hlava, trup, ruky, nohy.
Deti ešte zvyknú striedať hlavonožce s inými typmi postavy a tie jednoduchšie postupne miznú. K týmto premenám dochádza približne medzi štvrtým a piatym rokom.
KONVENČNÉ ZOBRAZENIE ĽUDSKEJ POSTAVY
Konvenčná kresba ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela. Ich priestorové usporiadanie už býva správne, čo ale nie vždy zodpovedá realite sú proporcie jednotlivých časti.
V tomto období nezáleží až tak na pribúdajúcich detailoch, ako na spôsobe ich zobrazenia.
Najčastejším detailom v kresbe sú očí a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. Ústa a nos sa väčšinou začnú meniť až po šiestich rokoch.
V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí. Hlavu s trupom už spája krk, ktorý je už väčšinou dvojrozmerný.
Dieťa v predškolskom veku už dokáže nakresliť rôzne geometrické tvary, preto si vyberá, čím jednotlivé časti tela zobrazí.
Aj kresba končatín sa v tomto veku mení, zlepšuje sa ich proporcionalita, pripojenie k trupu a menia sa na dvojrozmerné. Ruky už nebývajú pripojené k trupu v pravom uhle ale pozdĺž tela.
Postupne deti pridávajú do kresby aj chodidlá, dlane, najskôr s rôznym počtom prstov, neskôr už so správnym počtom.
Čím je dieťa staršie tým sa kresba postavy zdokonaľuje tak kvantitatívne ako aj kvalitatívne.